Nedávno som vyvolával. Nie veľa. Výsledkom boli tri fotky. Pozrel som sa ako visia na šnúre vedľa seba. Len na chvíľu. No aj tá stačila na uvedomenie si niečoho zaujímavého, čo mi počas celého procesu zväčšovania neskrslo v mysli.

Dve z týchto troch fotiek sú neobyčajne prepojené. Jedna síce bola odfotená pred 20 rokmi a druhá pred pár týždňami. Stretli sa však v jednej komore, v jeden večer, pod jedným zväčšovákom. Neplánovane. Vzišli z toho istého fotoaparátu. Svetlo dopadalo na film cez jeden a ten istý objektív. Cez objektív fotoaparátu, ktorý dlhé roky čakal na svoje znovuzrodenie niekde na poličke či v krabici pod posteľou. Pentacon Six.

Pred dvadsiatimi rokmi odfotil otec týmto fotoaparátom svoje deti. Teraz odfotil otca syn. Možno obyčajný príbeh. Avšak v tej chvíli pri pohľade na tieto dve fotky vedľa seba som si uvedomil, aký je život nádherne nepredvídateľný a udalosti v ňom navzájom prepojené.